plemená mačiek aj s foto 2 ( pokračovanie )

20. března 2010 v 15:57 | mačkyca ♥ |  Plemená mačiek

Siamska mačka

  • skupina podľa FIFE: siamske a orientálne
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 2.5-5 kg
  • starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: inteligentná, živá

Siamska mačka patrí medzi najstaršie plemená na svete. Prvé podobizne týchto mačiek sa nachádzajú v knihe básní o mačkách zo 14. storočia, uchovanej v národnej knižnici v Bangkoku. V anglicky hovoriacich krajinách sa tieto mačky objavili v druhej polovine 19. storočia. Niekoľko jedincov bolo vystavených v Crystal Palace v Londýne v roku 1871. Je zaznamenané, že dve mačky, Pho a Mia, doviezol v roku 1884 Sir Owen Gould, britský konzul v Bangkoku, domov do Londýna. Prvý štandard bol vypracovaný britskou GCCF už v roku 1892. Prví jedinci boli dovezení do USA už v roku 1890, veľkú popularitu dosiahli siamky okolo roku 1920. Vývoj plemena k extrémne štíhlym jedincom trvá dodnes.

Sibírska mačka

  • skupina podľa FIFE: polodlhosrsté
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 4-9 kg
  • starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: prítulná,má rada spoločnosť

Údajne v roku 1984 nemeckí pracovníci plynovodov priviezli sibírske mačky do Berlína a Lipska, a tak položili základný kameň nemeckého chovu. Bývalá NDR hrala v propagácii sibírskych mačiek veľkú úlohu. Pretože dovoz polodlhosrstých mačiek zo západných krajín bol politicky, organizačne i finančne takmer nemožný, boli tak sibírske mačky pre záujemcov o chov veľmi vítanou náhradou. Prvými registrovanými chovateľmi týchto mačiek boli Betti a Hans Schulzovi z Berlína, ktorí svoj chov založili na mačkách z Leningradu. Zväz záhradkárov a chovateľov drobného zvieratstva (VKSK) uznal sibírsku mačku 1. januára 1987 za samostatné plemeno a vydal i provizórny štandard. Prvé sibírky doviezla do Spojených štátov amerických v roku 1990 Elizabeth Terrell. Ešte toho istého roku odchovala prvé mačiatka na americkom kontinente. TICA ich uznala ako plemeno v roku 1998. Postupne si sibírske mačky prerážali cestu do celej západnej Európy. Dodnes sa chovajú v Nemecku, Francúzsku, v Španielsku, predovšetkým v kluboch organizovaných vo WCF. FIFe ich ako samostatné plemeno uznala v roku 1997.


Snowshoe

  • skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 2.5-5.5 kg
  • starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: aktívna, priateľská

Počiatky plemena snowshoe (snežné topánočky) sú dobre zmapované. Je spojené s menom Dorothy Hinds-Daugherty, jej chovateľskou stanicou siamskych mačiek Kensing a mestom Filadelfia v USA. Bolo to v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Cieleným krížením siamok s americkými krátkosrstými, skôr s domácimi mačkami s pravidelnou bielou škvrnitosťou, sa neskôr zaoberalo viacero chovateľov. O propagáciu a vytvorenie prvého štandardu tohto nového plemena, ktoré nieslo znaky ragdolov i starých typov siamskych mačiek (v Európe nazývanými mačky thajské), sa zaslúžila predovšetkým pani Vikki Olander. Usilovná chovateľská práca a sústavná propagácia plemena priniesli výsledok vo forme oficiálneho uznania. Na začiatku osemdesiatych rokov to bola kanadská CCF, neskôr TICA, v roku 1990 CFA a pomerne konzervatívna FIFe ich uznala až na generálnom zasadaní v roku 2003 v Amsterdame.

Sokoke

  • skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 3-5 kg
  • starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: spoločenská, priateľská

Toto africké krátkosrsté mačacie plemeno so zaujímavou kresbou objavila pre svet v roku 1970 Angličanka Jeti Slater žijúca v Keni. Bolo to na mieste zvanom Watamu v blízkosti lesa Sokoke. Na svojej záhrade našla mačiatka, ktoré sa podobali mačke divokej. Mačiatka si ponechala, a časom sa jej chov rozrástol. V roku 1980 si dve nepríbuzné mačiatka odviezla do Dánska rodená Kanaďanka Gloria Moldrup. V roku 1983 bolo plemeno uznané ako "experimentálne" pod menom africká mačka. V roku 1992 ju FIFe uznala ako samostatné plemeno a dostala meno sokoke.

Somálska mačka

  • skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 3.5-5.5 kg
  • starostlivosť o srsť: 2xtýždenne
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: pokojná, ale extrovertná

Somálska mačka je dlhosrstou varietou mačky habešskej. Meno plemena bolo odvodené od Somálska, krajiny susediacej s Etiópiou (Habešom). Táto africká krajina nemá však s pôvodom tohto plemena nič spoločné. Je to umelo vytvorené plemeno, ktoré vznikalo z dlhosrstých potomkov habešských mačiek. Prvý raz bola takáto mačka vystavená v roku 1965 v Austrálii, v tom istom čase zároveň v Kanade. Od roku 1969 ich začala cielene šľachtiť chovateľka z New Jersey Evelyn Maguerová. Americká CFA somálske mačky uznáva od roku 1978, FIFe od roku 1982.

Sphynx

  • skupina podľa FIFE: krátkosrsté a somálske
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 3.5-7 kg
  • starostlivosť o srsť: starosť o bezsrstú mačku
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: prítulná, pokojná

Už na konci 19. storočia bolo v Mexiku v obľube, síce len na krátky čas, plemeno nazývané mexická bezsrstá mačka. A existujú dohady, že bezsrsté mačky mali už Aztékovia. "Nahý" gén majú údajne vo svojej genetickej výbave mnohé krátkosrsté mačky v Mexiku i v Spojených štátoch amerických. Správy o občasnom narodení bezsrstej mačky tejto teórii prajú. Prvý sfynx sa objavil v roku 1966 vo vrhu obyčajnej mačky Elizabeth v Ontariu v Kanade. Základom európskych línií sú sfinxovia z kanadského Ontaria, ktorých na konci 70. let minulého storočia doviezli do Holandska. Mnohé z týchto mačiek sú obohatené americkými predkami. Od roku 1980 uznáva kanadského sfinxa ako samostatné plemeno americká TICA a britská GCCF. Medzinárodná organizácia FIFe ich uznala až na svojom jubilejnom 50. generálnom zasadaní v roku 2001.

Turecká angorská mačka

  • skupina podľa FIFE: polodlhosrsté
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 2.5-5 kg
  • starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: vitálna, hravá, spoločenská

Turecká angora patrí k tým plemenám, ktoré vzišli z prírodnej populácie. Prvé mačky boli privezené do Európy už v 16. storočí z Turecka. Existujú doklady o tom, že po starých námorných cestách spojujúcich Prednú Áziu s Európou, sa turecké angory dostali na palubách obchodných lodí na južnú Ukrajinu, do Francúzska a Anglicka. Boli obľúbenými zvieratami na kráľovských dvoroch. Pôvodné mačky upadli v priebehu rokov do zabudnutia, záujem o ne opäť vzrástol až v minulom storočí po druhej svetovej vojne. Plemeno oživili americkí chovatelia, ktorí dovážali zvieratá priamo z ankarskej zoologickej záhrady. Prvá bola v roku 1954, prvý chovný pár v roku 1962. Americkí chovatelia v chove používali len mačky z krajiny pôvodu. Vyšľachtenie do modernej podoby bolo v roku 1970 ocenené registráciou u CFA a v roku 1973 uznaním bielej tureckej angory za samostatné plemeno. V Európe bola turecká angora prvý raz vystavená v roku 1959 vo Švédsku. Neskôr sa objavila na výstavách v Nemecku, Švajčiarsku a v Československu. FIFe ju uznáva od roku 1988.

Turecká van

  • skupina podľa FIFE: polodlhosrsté
  • vhodné prostredie: byt / radový domček / vila
  • hmotnosť v dospelosti: 3.5-8 kg
  • starostlivosť o srsť: 1xtýždenne
  • vzťah k deťom: priateľský
  • vzťah k ostatným zvieratám: priateľský
  • povahové vlastnosti: vitálna, hravá, spoločenská

Toto starobylé plemeno pochádza z juhovýchodného Turecka, z Anatólie, od jazera Van. Podľa miesta pôvodu dostalo aj meno. Prvé mačky tohto plemena priviezla do Európy britská cestovateľka a chovateľka Laura Lushington v roku 1955. Títo jedinci sa stali zakladateľmi európskeho chovu. Prvý štandard tohto plemena bol uznaný anglickou GCCF v roku 1969, o dva roky neskôr ho uznala i FIFe. Prvé turecké Van sa dostali do Spojených štátov amerických až v roku 1982 a boli uznané organizáciami CFA i TICA.






zdroj : whiskas.sk
 


2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 sisi007 sisi007 | 2. října 2011 v 13:46 | Reagovat

vsetky macicky su velmi pakne :-)  :-)  :-)  :-D  8-)  :-P  :D  :-D

2 jaja150 jaja150 | 2. října 2011 v 13:47 | Reagovat

[1]:souhlasim s tebou.Jak se jmenuješ? :-)  :-)  :-)  :-D  :D

3 sisi007 sisi007 | 2. října 2011 v 13:48 | Reagovat

no ja sa volam simona.a ty? :D

4 ZUZANA ZUZANA | 10. února 2012 v 21:25 | Reagovat

HNUSNE MACKY

5 Rici Rici | 13. března 2012 v 15:22 | Reagovat

[4]:
sama si hnusna!!!! macky su len krasne vsetky....

6 Sherlyn Sherlyn | 6. října 2014 v 20:57 | Reagovat

Jej krásne mačičky ataké prítulné okrem tureckého vanu , sphynx , siamska
ah ha ha ha ha :-)  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.