Polycystická choroba obličiek - PKD

5. března 2010 v 21:41 |  Medícina a jej okruh

Polycystická choroba obličiek - PKD

Naše mačky ohrozuje zákerná choroba PKD. Ponúkame vám rozhovor o tejto chorobe s pani magistrou Markétou Dajbychovou s plzenského laboratória Genomia.

Ako sa prejavuje PKD (Polycystic Kidney Disease)?
Choroba sa prejavuje tvorbou obličkových cýst (dutín) vyplnených tekutinou. Tieto cysty ohrozujú funkciu obličiek a môžu viesť až k zlyhávaniu obličiek a smrti chorého jedinca. PKD je nevyliečiteľné chronické ochorenie, miera závažnosti sa líši prípad od prípadu.

Ako poznám, že mačka trpí PKD?
Klinické príznaky choroby u mačiek s PKD závisia na veľkosti a množstve cýst v obličkách. S pribúdajúcim vekom sa cysty zväčšujú a sú častejšie. U dospelého zvieraťa môžu dosahovať až niekoľko centimetrov. Čím väčšia časť funkčnej tkaniny obličiek je nahradená nefunkčnými cystami, tím skôr sa začnú prejavovať prvé príznaky zlyhávania obličiek - postupné nechutenstvo, strata hmotnosti, zvýšený príjem tekutín, častejšie močenie atd.

Ako choroba prebieha?
PKD je chronické ochorenie a jeho vývoj prebieha niekedy veľmi pomaly. Cysty sú v obličkách už od narodenia, na začiatku sú veľmi malé a s pribúdajúcim vekom zvieraťa sa zväčšujú, čím stále viac narúšajú funkciu obličiek. Cysty rastú obyčajne pomaly, a preto sa známky ochorenia prejavia až v pomerne neskorom veku. PKD sa môže manifestovať v akomkoľvek veku, najčastejšie sa príznaky ochorenia u mačiek objavujú okolo 7. až 8. roku života zvieraťa. Neexistuje spôsob, ako predpovedať rýchlosť vývoja ochorenia u jednotlivých mačiek.

Je PKD dedičné?
Áno, polycystická choroba obličiek je dedičné ochorenie, ktoré sa vyskytuje nielen u mačiek, ale aj u ľudí a iných zvierat. U mačiek sú najviac ohrozené mačky perzské a exotické vďaka vzájomnému nadmernému kríženiu.
Práve kvôli dedičnosti choroby je dôležité ochorenie diagnostikovať včas. Zvieratá, ktoré nemajú žiadne závažné zdravotné problémy (napr. počet cýst v obličkách je minimálny) a dožijú sa často i vysokého veku, môžu napriek tomu byť PKD pozitívne. Hlavné riziko v týchto prípadoch predstavuje predanie ochorenia potomkom.

Ako sa ochorenie dedí?
PKD sa dedí ako dominantná vlastnosť. To znamená, že každá mačka s jedným abnormálnym génom bude trpieť ochorením PKD. Ak je jeden z rodičov chorý, bude chorích 50 % jeho potomkov.
Môžeme si to názorne vysvetliť. Označme mutovanú alelu "A" (spôsobujúcu PKD) a normálnu zdravú alelu "a". V prípade skríženia chorého jedince A/a so zdravým jedincom a/a, má každý potomok 50 % pravdepodobnosť, že zdedí abnormálnu alelu od postihnutého rodiča, a bude teda sám postihnutý (A/a). Rovnako má 50 % pravdepodobnosť, že získa normálnu alelu, a bude zdravý a/a. V prípade kríženia dvoch pozitívnych jedincov bude 50 % mačiatok z vrhu pozitívnych (A/a), iba 25 % negatívnych (a/a), 25 % z nich zdedí defektný gén od oboch rodičov (A/A). Jedinci A/A spravidla zomrú ešte pred narodením.

Aké plemená mačiek najčastejšie PKD trpia?
Medzi najviac rizikové plemená patria jednoznačne perzské a exotické mačky. Ohrozené sú tiež všetky plemená, ktorá sú od perzských a exotických mačiek odvodené.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama